Milan Rúfus - Alebo...
Alebo...
Toľkokrát sme boli k sebe hrubí,
moja malá láska ustatá.
Odlieva už jeseň svoje zvony.
V inovati píše na vráta
taký deň: mráz pod pätou praská
nad pokojnou hlinou zoranou,
s tenkým hvizdom do plochého neba
vystreľuje šípy bocianov.
Toľkokrát sme boli k sebe hrubí.
Toľkokrát a ešte váhavo
zavejú mi ako krídla vranie,
zaplieskajú slová nad hlavou,
ktoré sme povedali, slová
smutné, zlé a ťažšie olova.
Nedošli, tak, nedomilovali
tam, kde chodí trpkosť po slová.
September, to láska v nás sa tratí.
Ťažký čas v nás visí na kríži.
Alebo, čo najradšej má v žití,
tomu človek najviac ublíži?