Z Bratislavy do zakázaného mesta
Keď si spomeniem na tú slobodu pri cestovaní, neistotu a až vibrujúce tajomstvo zajtrajška, neviazanosť, ten pocit keď nemusíš nič, alebo môžeš všetko a nachádzaš priateľov o ktorých si ani netušil, že sú...a zajtra ich zas stratíš ale viera vo svet a ľudí, ktorú získaš ja snáď zázračná. Neveril som až po moju prvú cestu keď mi Maťo hovoril, že cestovanie je ako droga...droga skutočného života, keď nemusíš hrať úlohu paródie na seba: predavača, vodiča električky, či bankára. Vtedy si len povieš Ja Som...vôňa kvetov, vzduch ktorý dýcham, staneš sa tým jazerom v ktorom práve plávaš....vieš čo myslím? Len Si! A tá malá iskra Tvojho šťastia snáď obsiahne celý svet, lebo sa sám staneš tým svetom!
"Ako malý chlapec som sa často pozeral na obrázky Zakázaného mesta. Jeden spolu s palácom Potala, Taj Mahalom a ostrovami v Tichomorí som nosil stále v peňaženke ako najväčší poklad a keď som mal trochu času tak som ich vytiahol a prezeral. Už len to slovo zakázané bolo pre mňa magnetom a tak som si sľúbil s najväčšou vážnosťou, že vynaložím všetky sily, aby som sa tam raz dostal."
"Ako malý chlapec som sa často pozeral na obrázky Zakázaného mesta. Jeden spolu s palácom Potala, Taj Mahalom a ostrovami v Tichomorí som nosil stále v peňaženke ako najväčší poklad a keď som mal trochu času tak som ich vytiahol a prezeral. Už len to slovo zakázané bolo pre mňa magnetom a tak som si sľúbil s najväčšou vážnosťou, že vynaložím všetky sily, aby som sa tam raz dostal."
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.